Extrémizmus predstavuje hrozbu najmä pre mladých ľudí. Rasistické, diskriminujúce či xenofóbne názory oslovujú najmä tínedžerov. Tí histórii a podstate nacistickej ideológie rozumejú len málo a dezinformáciám, ktoré extrémisti šíria najmä v online prostredí, oveľa ľahšie uveria. Jedným z riešení je poskytnúť týmto mladým ľuďom v rámci výučby dostatok vedomostí a naučiť ich kriticky myslieť. Sú však pre žiakov v tomto smere učitelia vzorom reprezentujúcim hodnoty demokracie a tolerancie? Do akej miery sú samotní učitelia odolní voči extrémistickým náladám?

Prieskum agentúry Focus, ktorý sa realizoval vďaka finančnej podpore Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis, zmapoval situáciu medzi učiteľmi. Ich sklon k pravicovo-extrémistickej politickej orientácii porovnáva s názormi bežnej populácie Slovenska. Vyše 700 učiteľov druhého stupňa základných škôl zodpovedalo 29 výskumných otázok, rozdelených do 4 oblastí: predsudky a sociálny šovinizmus, anti-establišmentové nálady, pravicové hodnotové orientácie a obavy, nedôvera a pesimizmus. Na základe týchto štyroch oblastí možno identifikovať vzťah, alebo predispozíciu k pravicovému extrémizmu (tzv. metodika DEREX INDEX-u*).

*Demand For Right-Wind Extremism, teda Dopyt po pravicovom extrémizme

4 z 10 učiteľov majú predsudky voči menšinám

Prvá oblasť skúmania Predsudky a sociálny šovinizmus mapovala protiimigrantské nálady, podporu obmedzenia imigrácie do krajiny, názory na vplyv migrantov na ekonomiku a kultúru krajiny, ale aj postoje k homosexuálom a lesbičkám.  Z prieskumu vyplynulo, že 42 % učiteľov pociťuje obavy z ohrozenia inými skupinami obyvateľstva, než je väčšinová populácia krajiny. Medzi bežnými ľuďmi je toto číslo väčšie – viac ako polovica populácie (54 %) trpí menšinovými predsudkami.

Výrazne menej učiteľov pociťuje nedôveru v demokraciu

V druhej skúmanej oblasti, v otázkach ani-establišmentových nálad, sa mapovala miera nedôvery voči moci, národným, ale aj medzinárodným inštitúciám, právu, polícii či celková nespokojnosť s existujúcim politickým systémom. V priemere 16 % učiteľov pociťuje takúto nedôveru či nespokojnosť, avšak je to výrazne menej ako zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii (28 %). „Je pozitívne, že takéto extrémne nálady sú medzi učiteľmi zastúpené len výrazne menšinovo. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že učiteľ, ktorý nedôveruje demokratickému politickému systému, nebude ani dobrým zdrojom pre jeho šírenie. Politici a verejní činitelia sa musia snažiť budovať dôveru v základné demokratické inštitúcie štátu prostredníctvom zavádzania princípov transparentnosti a zodpovednosti za krajinu,“ objasnil Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Viac ako tretina učiteľov lipne na tradíciách

Oblasť Pravicové hodnotové orientácie zisťovala medzi učiteľmi potrebu ochranárskeho štátu a spoločenského poriadku založeného na poslušnosti, tradíciách či viere. Približne tretina učiteľov (34 %) inklinuje k takejto pravicovo-hodnotovej orientácii, čo je o 9 % viac ako v názoroch bežnej populácie (23 %). Tento rozdiel podľa Slosiarika spôsobuje fakt, že verejné školy sú súčasťou dlhoročného systému, založenom na tradícii. „Väčšina je založená na prednášaní spoza katedry, učiteľ má o sebe predstavu, že je kantor, v triede musí vládnuť poriadok a partnerský vzťah učiteľ – žiak je u nás tak slabší,“ vysvetľuje Slosiarik.

Obavy, nedôvera a pesimizmus v každom z nás

Posledná skúmaná oblasť vyjadruje mieru celkovej nespokojnosti s vlastným životom a ekonomickou situáciou, pocit neistoty, nebezpečia, ale aj napríklad nedôveru voči iným ľuďom. V priemere 13 % učiteľov vyjadrilo svoju silnú subjektívnu nespokojnosť, obavy a nedôveru pokiaľ ide o sociálne vzťahy. Medzi bežnou populáciou je takýchto ľudí ešte viac – až pätina opýtaných (21 %).

Sedem percent učiteľov inklinuje k extrémizmu

Dobrou správou je, že len 7 % učiteľov má blízko k pravicovému extrémizmu, čo je o 6 % menej ako predstavujú výsledky prieskumu v bežnej populácii Slovenska (13 %). Tento údaj automaticky neznamená, že medzi učiteľmi máme pravicových extrémistov. Je však možné, že práve týchto 7 % predstavuje živnú pôdu pre šírenie extrémistických nálad. „Je nesmierne dôležité, kto učí naše deti. Týmto ľuďom zverujeme obrovskú moc a preto je nevyhnutné, aby pedagógmi boli ľudia so silným demokratickým zmýšľaním a ochotou vždy stáť na strane spravodlivosti a slobody. Takýchto učiteľov by sme mali verejne oceňovať a podporiť.“ zhodnotil výsledky prieskumu Juraj Hipš, zakladateľ Komenského inštitútu.

Najlepšie je na tom Česká republika, najhoršie Ukrajina

Prieskum ponúka okrem porovnania výsledkov dopytu Slovákov po extrémizme v čase (2004 až 2019) aj porovnanie získaných údajov so susednými štátmi:

Prieskum Dopyt po pravicovom extrémizme medzi učiteľmi na druhom stupni základných škôl sa realizoval v marci a apríli 2019 a zúčastnilo sa ho 705 respondentov. Kompletné výsledky prieskumu si môžete pozrieť TU.