Úspešný medzinárodný festival komornej hudby – Konvergencie, uvedie v tomto roku tvorbu geniálneho skladateľa Ludwiga van Beethovena. Práve tento umelec je úžasným príkladom toho, ako sa nepoddať svojmu hendikepu. Jedni zo svojich najkrajších skladieb vytvoril v období úplnej hluchoty. Tieto diela majestátne zaznejú počas zimného programu festivalu, ktorý začína už túto nedeľu 18. februára, a to aj vďaka podpore Nadačného fondu Telekom. O tom, prečo práve Beethoven a čím môže tento umelec inšpirovať každého z nás sme sa porozprávali s Jozefom Luptákom, zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu.
Prečo ste sa na tohtoročných Konvergenciách rozhodli pre tvorbu Ludwiga van Beethovena?
Po dvoch rokoch zimného programu Konvergencií, kedy sme sa venovali kompletným uvedeniam sláčikových kvartet Šostakoviča a Bartóka, sme “siahli” po neskorých kvartetách Ludviga van Beethovena aj z toho dôvodu, že obidvaja predošlí autori (Šostakovič i Bartók) sa pri tvorbe odvolávajú práve na ne.
Neskoré kvartetá sú naozaj výnimočné diela v celej histórii komornej hudby. Beethoven ich napísal za posledné tri roky svojho života, keď bol už úplne hluchý. Napriek tomu sú to dodnes aktuálne diela, a to svojou hĺbkou, hudobnou stavbou či novátorským prístupom k samotnej forme. Je v nich hudba sily, kontemplácie, koncentrácie, introspekcie, ale najmä hudba absolútnej slobody. Hudba, ktorá vznikla vo vnútornom svete génia, ktorého už nerušili vonkajšie zvuky okolia, ale ktorý zároveň stratil to, čo mu bolo najdrahšie. Našiel si však cestu, ako to dať do svojej výpovede.
Ako vy osobne vnímate Beethovena a jeho hudbu?
Asi tak, ako som už povedal – je to hudba absolútnej slobody. Hudba, ktorá vyjadruje život v celej jeho šírke a hĺbke. Dramatická, a zrazu meditatívna až kontemplatívna, lyrická a zrazu nesmierne napätá.
Obávam sa, že Beethoven sa mnohokrát vníma ako skladateľ skladieb “Pre Eišku” alebo “Sonáty mesačného svitu”. Áno, aj to je on, ale nie je to jeho kompletný obraz. Jeho najsilnejšia osobnosť a génius sa prejavil okrem symfónií práve v komornej hudbe a špeciálne v týchto neskorých kvartetách. Nakoniec, sám Beethoven povedal, že až pri nich pochopil, čo to znamená napísať kvarteto. Jeho hudbu treba hľadať „za notami” a počúvať vnútrom, nielen ušami.
Beethoven neprestával tvoriť ani po tom, čo ohluchol. Poznáte zo svojej praxe s niekým, kto sa napriek ťažkostiam presadil?
Áno, viackrát. Zhodou okolností je to napríklad súčasný nemecký skladateľ Helmt Oehring, ktorého niektoré diela som hral práve spolu s hudbou Beethovena na festivale Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme. Ale samozrejme hlavne vynikajúca Dame Evelyn Glennie – škótska virtuózka na perkusiách, ktorá je hluchá od svojich 12 rokov a je nielen úžasnou hudobníčkou, ale aj propagátorkou aktívnych nepočujúcich, ktorým nesmierne pomáha.
Stretli ste sa s nejakými „vychytávkami“ v hudobnom priemysle aj pre sluchovo postihnutých?
Osobne zatiaľ veľmi nie, ale viem, že nepočujúci vnímajú hudbu cez vibrácie tela. Sám som sa o tom presvedčil niekoľkokrát, keď som hral pre menšie skupiny. Vnímali hudbu, ktorú som im hral a potom odkomunikovali, čo cítili a prežívali. Bolo fascinujúce, ako presne dokázali pomenovať svoje pocity. Ale samozrejme aj Beethoven, kým ešte trochu počul, si pomáhal rôznymi sluchovými lievikmi. Dnes máme fantastické elektronické zariadenia na pomoc týmto ľuďom, ktorým sa aspoň čiastočne dokáže sprostredkovať zvuk.
Čo ďalšie na Konvergenciách chystáte?
Okrem neskorých kvartet uvedieme aj komornú hudbu Beethovena, sonáty, trio, kvinteto, septeto, ale aj známu patetickú sonátu pre klavír. Všetko vo výnimočnej interpretácii skvelých umelcov – od klaviristu Alexandara Serdara, cez huslistu Igora Karška či Sebastiana Gurtlera, a ďalších až po vynikajúci Brodsky Quartet. Súčasťou programu bude aj čítačka Beethovenových listov s Robertom Rothom v kníhkupectve Artfórum, film Yarona Zilbermanna „Posledné kvarteto” v kine Lumiére a publikum sa bude môcť stretnúť na Čaji o piatej s Brodsky Quartetom. Bude to naozaj výnimočný festival.
Zdroj fotografií: www.konvergencie.sk