Aké je byť poradkyňou na internete, vo svojom voľnom čase sa „rozprávať” s mladými? Byť im sprievodkyňou nielen na bežných kľukatých tínedžerských cestách, ale tiež  v ťažkých, až život ohrozujúcich situáciach, keď sa stretávajú s domácim násilím, sexuálnym vydieraním, šikanou, sebapoškodzovaním či myšlienkami na smrť? 

IPčko.sk je internetová psychologická poradňa pre mladých. Sme partia mladých študentov a absolventov psychológie, ktorí pomáhajú iným, ktorí potrebujú priateľský, a zároveň odborný rozhovor, pomoc. Aj vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis sme tu pre nich v prostredí, v ktorom sú doma, ktoré im je najbližšie, cítia sa v ňom bezpečne. Na internete. Na chate. Zadarmo. Nonstop. Preto, aby sa mladí mohli viac usmievať, byť v bezpečí, ísť si za svojimi snami.

Dvakrát do roka robíme nábor nadšencov, ktorí chcú dobrovoľne vo svojom voľnom čase online pomáhať mladým. Možno to pôsobí ako šialenstvo, ale týchto skvelých ľudí je mnoho! A jednou z nich bola pred pár mesiacmi aj naša kolegyňa Natália. Otvorme teda dvere do života nováčičky na internetovej poradni a nazrime dnu.

„Začiatok 10. 3. 2018, trvanie vzdelávania 3 mesiace. Tieto inštrukcie mi prišli na mail, z ktorého som sa nesmierne tešila. Napriek tomu som mala obavy, pretože som vedela, že to bude niečo, čo zmení mňa a môj život. Prvé, čo mi napadlo bolo, že tie školenia si odsedím, dokončím školské povinnosti a potom o 3 mesiace sa môžem veselo venovať IPčku. Realita však bola úplne iná, súčasťou IPčka som sa stala HNEĎ!

Trochu vystrašená som sa prvýkrát prihlásila na chat. Bol to zvláštny pocit – byť na strane „poradcu“, niekoho, za kým ľudia prídu, aj keď nemá pocit, že by ním bol. Nevedela som, čo robiť, keď mi zazvoní prvé chatové okno s nickom klienta.  Verila som však tomu, že to nejako zvládnem a samozrejme, som mala pri sebe nášho anjela strážneho, našu koordinátorku, ktorá bola počas začiatkov s nami.

Prvý chat – úplne chaotický. No priniesol mi dobrý pocit. Vďaka nemu som chcela mať službu a chaty znova a znova. Potom prišiel nový a ešte lepší pocit, keď človek na druhej strane nášho chatu poďakoval, že náš rozhovor mu ozaj pomohol.

To je ten pocit, keď pomáhame druhým, možno nie vždy vyriešením jeho situácie, ale aspoň vypočujeme. Prvýkrát som zažila čaro pomáhajúcej profesie. Každé ďalšie ocenenie od klientov ma neskutočne hreje pri srdci.

Motivovalo ma to, až tak, že som dokázala zladiť veľmi veľa vecí a povinností. To bola prvá veľká zmena, ktorá u mňa vďaka IPčku nastala – vyšla som zo svojej komfortnej zóny, pretože som chcela, pretože to stálo za to.

A ako ešte iní spoznávajú, že som v IPčku? Asi podľa toho, že už všetkému „nerozumiem“. Neustále sa ich pýtam, čo tým a tým myslia, čo si pod tým predstavujú. Všimli si to všetci, ktorí so mnou trávia viac času. Občas sa ma pýtajú, čo sa mi stalo, že som taká nechápavá, no vysvetľujem im, že mi ide iba o správne porozumenie toho, čo mi chcú povedať a nie iba také približné porozumenie. Taktiež si všimli, že teraz, keď som „poradca“, už nedávam rady. Samozrejme ako väčšina ľudí, aj oni čakajú, že im poradím ako ďalej, no snažím sa ich viesť k tomu, že odpoveď je v nich samých.

Mladí, ktorí na IPčko prichádzajú, sú pre mňa často skutoční hrdinovia! Nemajú to v živote jednoduché, no napriek tomu bojujú najlepšie, ako vedia. Bojujú za svoje šťastie, za svoj pokoj, ba často za základné potreby, ktoré si mnohí z nás ani neuvedomujú.  K „práci” v IPčku preto pristupujem zodpovedne, pripravujem sa na každú službu pri chate, zbieram informácie a vedomosti. Lebo je mi cťou byť na chate pre nich. Pomáhať im objavovať všetko to, čo v nich je, ukazovať im to. Ani som si nevedela predstaviť, aké  je vedieť, že to, čo robím, má zmysel a môže zmeniť život človeka. Aj keby bol len jeden jediný. Teraz vďaka IPčku tento pocit zažívam. Ďakujem.”